Tomu, kdo sa bere do práce, ktorá sily jeho prevyšuje, alebo tomu, kdo sa nad iných vypína, privoláva lastovička:

Ale v zime, keď pre vrabca nastáva dlhý pôst, skrotne a oble-tujúc stodolu, pokorným žebravým čvirikánim víta sedliaka, ktorého len na posmech mal v lete: „Dobrý strýc! dobrý strýc!" Na Boci v lyptovskej stolici neni vrabcov. Za starodávna bol sa kedysi vrabec toho hriechu na Boci dopustil, že lastovičku sviedol a o poctivosť pripravil: preto, bojac sa zaslúženej pomsty, viac na svojich potuľkách do toho chotáru ani nepáchne. I v bošáckych kopaniciach v honoch „Novej Hory" vrabcov nevídať, lebo tam sú samé lúky a len málo obylia sa seje; preto sa vrabcom ťaží ta doletúvať a račej zostávajú-na doline. Či mal kedy vrabec aj na Novej Hore ľúbostné dobrodružstvo, to neznám, lebo naši kopaničiari tak špatno vrabcov neohovárajú, jako lyptáci.

Jako známo, má vrabec, kde mu žiadne nebezpečenstvo nehrozí, mnoho smelosti a počína si veľmi hrdo. Len jich pozorujme v rákoši, keď sa jich celý kŕdel usadí na plot. čo tu čvirikania, chvastania, vypínavosti, sem i tam sa zvŕtania! Keď ale zbadajú z ďaleká letiaceho kršáka, hneď sa všetci popchajú do plota medzi tŕnie a utíchnu, jakoby všetci razom boli zanemeli. Po hodnej chvíli vytrpených úzkostí, keď myslia, že jich kršák nespozoroval a ďalej odletel, ohlási sa najprv najsmelší z plota: „Živíš?" „„Živ, živ!"" odpovie mu iný veselo. „Byl tu čert?" „„Byl, byl! len včil."" Ubezpečení, že jim zkáza nehrozí, povyletujú zase na plot, aby sa vo veselej vrave jeden druhému pochválili, jak smelými a srdnatými boli! Zo spomenutej