Slovenský spev vtákov.

Na žiadosť p. dra. Z., spoluredaktora Českého Lidu, abych v týchto listoch podal zprávu o daktorom predmete zo života ludu slovenského, vybral som zo svojich zápisek tie drobnosti o vtáčom speve, jako si ho slovenský lud v svojom jazyku vykladá. Jako Slovák vypočúva zo spevu vtáčieho slovenský text, tak iným národom každému tiež v jeho materčine títo okrýdleni miláčkovia ľudu spievajú.

Prepelica na jar „volá": „Poďte pleť! poďte pleť!" V lete, keď obylie dozráva: „Poďte žať! poďte žať!" Raz v lete prišiel sedliak v nedelu po poludní i so synom k žitu a riekol: „Synku! žito je zralé; choď k susedovi, aby nám ho zajtra zožal." V žite ale bola aj prepelica s kuriatkami. Tieto sa sedliakovej reči nalakaly a riekly: „Mamko! utečme. Sedliak dá žito zožať, aby nás tu nenašli a nepobili." Prepelica riekla mladým: „Nebojte sa; ešte nás nevyženú." Na druhý deň pred večerom prišiel zase sedliak k žitu, a vidiac ho nezožaté, riekol synovi: „Synku, choď k strýcovi, aby nám to žito zajtra zožal." Mladé prepelice hneď chcely zo žita utekať, ale jim stará riekla: „Neutekajte! Ešte máme dosť času." Na tretí deň zase prišiel sedliak i so synom, a že bolo žito ešte hore koncom, riekol: „Synku! ráno sa dáme do žita, lebo by nám prezrelo a vypršalo." Až teraz riekla prepelica: „Deti! už sa musíme ohliadnúť o iné miesto, lebo keď sa sedliak stroji sám do žatvy, aj prijde." A tak sa nkryly prepelice v inom hone do zeleného ovsa.

Pinkavka volá po Mateji: „Nevideli ste tu svätého Mateja?"

čierny drozd nadáva plavému: „Pes Valach! pes Valach!" Plavý drozd zase dla toho pravidla, že jaký vitaj, taký bodaj zdrav, nadáva čiernemu: „Ci-gáň čierny!"

Divý holub si takto spieva:

Lastovička je jaksi posvátnym vtákom na Slovensku. Jej hniezdo pokaziť alebo práve lastovičku zabiť, pokladá sa za hriech. Dievčatá, keď na jar prvú lastovičku vidia, bežia sa na potok umyť, aby boly švárne, čerstvé a zdravé. V čas ráno šveholí lastovička z popod strechy: