Předchozí pohled na ORIGINAL | OCR Následující
str. 79



orechového stromu a dieťa i peň orecha po trirazy potierajú sadlom medzi odriekaním veršíku:

Zajdi slnko za hory,

A tieto prípóry

Ze tie orechové kôry.

(„Prípory" menujú, keď dieťa ťažko dýcha, až „mu boky splývajú".) Aj v suchotách kúpajú detí v odvarku listov.

Na štedrý večer rozbíjajú orechy; jak prvý má zdravé jádro, zostane človek na žive a zdravý; jak je orech prázdny, človek umre.

Kto má v rane „živý vlas", ten vyháňajú šťavou, vytlačenou do rany zo zelených nezralých orechov. — Koľko orechov je na jednej stopke v hromade, po toľko zlatých bude rež. — Keď orech prvý raz zarodí a je orechov neparný počet, bude strom hojne rodiť; keď je párny, slabo bude rodiť. Na štedrý večer musia byť aj orechy na stole; berú z nich po jednom, a každý svoj rozbije; jak je v ňom plné jádro: to veští zdravie; jak je orech prázdny a len šupa v ňom miesto jádra, to veští smrť.

Keď nesú dievča na krst, rozhadzuje baba po ceste chlapcom orechy: aby sa, jako o tie orechy naháňajú, aj o dievča tak trhali, keď narastie. Príslovie: „Nadúva sa jako žaba na orechu."

Orechový list s kapustným listom posekaným, slúži za obkladok proti opuchline. Orechovým listom sa pacient obkládá: otok sa posype rozsekaným kapustným listom.

Že orechové jádro má podobnosť s ľudským mozkom, pre túto signatúru sa užíva proti bolesti hlavy.

Juncus effusus L. glaucus Ehrh. Sítina. Sicie (Lazy). Chlapci si zo sítiny pletú korbáče a prstienky.

Juniperus communis L. Jalovec. Borky. Borky, potlčené so sadlom a „brabantovým olejom" smažené, slúžia za náplasť (flajster) deťom na pŕse, proti červeným osýpkam. Koreň posekaný a potlčené borky sa varia: to sa vyleje do suda, a do suda si sadne' na vodnateľku chorý nahý, na šamlík; sud sa s vrchu plachtou zakryje šatami, a tam sa chorý parí, aby sa opuchliny zbavil.

Proti tasemnici, ktorú aj „bandúr" (Bandwurm) menujú, pijú ocet z ovčieho mlieka, a na to kalíšťok borovičky. Vytlačenú šťavu z pazurka česneku a na to kalíšťok borovičky pijú, proti tasemnici.

Borkový koreň, mrtvú žíhlavu, peniažkovú zelinu a materidúšku varia vo vode a nad tým sa paria proti lúpaniu. (Vidz Urtica urens).

Zelené bôrky s mrtvou žíhlavou potlčené a na ovčom masle smažené a precedené, dávajú masť proti lúpaniu (v. Urtica urens).

Júrsky venec. Večer pred Jurom (23. Apr.) vijú devy z oziminy venec, v ktorom musí byť devaterie drevo, t. j. z 9 drevín vetvičky, a síce: vaz, hrab, klen, dub, buk, jabloň, čerešňa, egreš a psí tŕň. Na to naokrúcajú oziminy a také vence hádžu na vodu, kde sa krúti. Jak venec pláva hore prúdom, vydá sa deva do kopaníc; jak dolu prúdom, vydá sa do dediny. Po uvití týchto vencoV gúľajú sa devy dolu vrchom po oziminách: aby sa obilie vydarilo a vysoké narástlo. Gazda sa pogúľanej ozimine potom ráno teší a hovorí: „Ej, ale mi ju


Předchozí   Následující