|
II.

2. Kde že pochováme ho, kde že položíme ho? Pochováme ho do hájka; tam na hrobe zpievavať mu bude slavik v nočnej dobe. —
3. Jeho věrná Mariška, oplakává Janíčka. »Zomrem od žial'u vďkeho, památajte, a potom ma k Janíkovi pochovajte.« —
4 Od jaseni do jary, spadly růže s jej tvary, esce v poli bielé zítko nepožali, už mládenci pre Marišku hrob kopali. —
5. Vykopali jamičku k jej věrnému Janíčku. Hrob pri hrobe, telo s telom položili
a na hrobe po ružičke zasadili. —
6. Rastů ruže vysoko, milí ležia hlboko; konáre sa s konárami pozrástaly,
ako by sa milá s milým bozkárali. —
|
III.

2. [: Nebola to húska, boly húsence:]
Bohu vás porúčam,
s vámi sa rozlúčam, švarné dieučence.
3. [:Keď cez bránu kročiu, šablou zatočiu:]
Navrať že mi milá,
holubička sivá, čo som ti kúpiu.
|
|
|