dla nášho vkusu, jedon z najkrajších slovanských krojov. Potvrďuje nás v tom domnění aj tá nevšedná horlivosť, s ktorou sa nasej Detvy zaujali české umělecké kruhy (Bratia Úprkovci, Fr. Urban, Koula, Štrimpl, A. Ji-řanek a davnejšie aj Vešin).

Pokusme sa teda opísať kroj tento. Detvan nosí na vrch hlavě se-diaci, plitký, úzkostrechý klobúčik; čierna partiea, ktorou je okrajkovaný, musí mať niekolko výbežkov. Okolo takéhoto klobúka vinie sa jemnopletená mnohoradová mosadzná retiazka, na 5—6 článkov rozdělená, akoby paro-

Děvanské mladší typy mužské.

hami korunky vybíjanými, často i farbisto vykládanými. Okolo Kalinky a Vigřašu nosia ešte miesto retiazky na palec široký remenček červený, alebo zelený, vykládaný a vybíjaný pestro. Oboje je dómyselna práca samých mládencov, v ktorej ich žiaden umělec — drotár nedostihne. Asi od r. 1865 přestali nosiť široké klobúky s »podhrdlicami«, t. j. remencí. Starší nosia dosavád klobúky stredňoširokej střechy. V zimě nosia okrúhle, čiern& baraniee.

Košela je tak krátká, že prse a chrbát sotva na dlaň zakrývá. Rukávy sú tak široké, ako dlhá je košela. (Pňvodné košele vlastně shotovo-vali z jedneho kusá plátna vo dve póly sohnutého a od pazuchy po zá-pastie z oboch stráň sošitého, tak že neostal len otvor pre driek, a hoře