jedním penízem malým. (Srv. Z. Winter, Děl. řem. v 14. a 15. stol.)

Bednařík R., Prehľad osvetľovacích zdrojov na Slovensku. (Odtlačok z časopisu Muzeálnej slovenskej spoločnosti, voč. XXII, 1930, čís. 3.) Autor ve své studii velmi pěkně probírá všechny zdroje osvětlovací na Slovensku od starodávna až po naše časy. Pomocná díla, jichž ? své práci použil, jsou vesměs výborná. Jmenuji jen některé: L. Niederle, Slovanské starožitnosti; Slovenské Pohľady, ročník X.; Mirko Kus-Nikolajev, Easvjeta kod seljaka, Zahreb 1928; A. Václavík, Podunajská dedina a j. Studii Bednaříkovu doprovázejí typické obrázky osvětlovacích zdrojův (celkem 18) a jeden: Strúhanie triesok pomocou »kocúra« počas svetovej vojny v Záriečí pri Púchove. Otiskuji ukázky ze zdařilé studie Bednaříkovy:

Lúče, ustrúhané kocúrom, boly dlhé asi 50—60 cm. Na po-' riečí rieky Belanky trieska sa večer zapálila a položila na roh pece. V Bošáci »kalinku« držal v ruke mladší člen rodiny a mal na starosti dohárajúcu nahradiť novou. Aby sa však horiaca trieska nemusela držať v ruke a aby sa mohlo lepšie osvetliť niektoré miesto, zhotovili si z kusa polena svietnik »posvetač«, do ktorého spravili žliabok a do neho zastrčili triesku, ktorou hocikde mohli svietiť. Takto vzniká na celom Slovensku celý rad variantov drevených, neskoršie železných svietnikov. Koniec svietnika opatrený je plechovým pyskom pre lúče, kliešťami, kliešťami i plechovým pyskom s možnosťou regulovania výšky, obdiaľnikove zahnuté atď. Ba boly tiež len jednoduché železné podstavce »koníky«, o ktoré sa lúče jednoducho opreiy. Koníky s obľubou stavali na kozuby, % ktorých zbytkov nachádzajú ea ešte na Slovensku, najmä v Turci, Orave a Zvolene v hojnom počte. Kozub postavený bol obyčajne vedľa pece (niekde bol jej čiastkou), do jeho otvora vložil sa koník s lúčom, ktorý večer dobre osvetľoval izbu. Na odvádzanie dymu slúžila rúra, vyúsťujúca na povalu, kde sa rozchádzal. Je samozrejmé, že kozub to bol, ktorý vábil zraky celej rodiny v dlhých zimných večeroch popri peci. V Turci i v Orave bol často farbený, zväčša na zeleno. Po zhašení svetla zapchal sa handrou »balom«, aby teplo neunikalo z izby von. Dnes na tento cieľ sa už zriedka upotrebúva, iba petrolejová lampa, alebo niektorý kuchynský riad zaujme ti miesto. Tieto zväčša búrajú a vyhadzujú. Tento zaujímavý kus vnútorného zariadenia izby, vyskytujúceho sa na Slovensku vo veľmi rozmanitých podobách, je pôvodu cudzieho.

Neskoršie k vôli ľahšej machinácii vznikajú svietniky na dva lúče. V Bošáci pod kalinu, pripevnenú na svietniku, položili »džberík«, škopík s vodou, aby sa padajúce iskry a uhlíky